REACH označuje európske nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií. Jej úlohou je zaručovať ochranu ľudí a životného prostredia.
Všeobecné informácie o nariadení REACH
Európske nariadenie o chemikáliách REACH vstúpilo do platnosti v roku 2007. REACH je pritom skratka z „Regulation concerning the registration (registrácia), evaluation (hodnotenie), authorisation (autorizácia) and restriction (obmedzovanie) of chemicals“. Toto nariadenie platí na celom svete ako najprísnejšie nariadenie o chemikáliách.
Ak sa v rámci Európy vyrábajú alebo používajú látky v rozsahu minimálne jednej tony za rok, musia sa tieto látky od vstúpenia nariadenia REACH do platnosti registrovať v Európskej chemickej agentúre (ECHA) so sídlom vo fínskom hlavnom meste Helsinki. Spravidla platí nariadenie REACH pre chemické látky, ktoré sa vyrábajú alebo používajú v rámci EÚ, vrátane látok v zmesiach alebo výrobkoch.
Pritom REACH nastoľuje prísne pravidlá v prípade, ak boli látky kategorizované ako mimoriadne nebezpečné: v tomto prípade sa udeľuje buď špeciálne povolenie na výrobu alebo používanie, alebo sa príslušne obmedzí manipulácia s látkou.
Medzi chemikálie, ktoré majú znepokojivé účinky, patria:
- karcinogénne látky;
- látky škodlivé z hľadiska genetiky;
- látky poškodzujúce reprodukčné schopnosti;
- látky, ktoré sa nedokážu rozkladať v životnom prostredí, ktoré sa hromadia v ľuďoch a zvieratách a ktoré sú jedovaté;
- látky, ktoré sa nedokážu rozkladať v životnom prostredí, ktoré sa hromadia v ľuďoch a zvieratách a ktoré sú pravdepodobne ale nie dokázateľne jedovaté;
látky, ktoré majú podobne nebezpečné účinky (napríklad hormonálne).
REACH: Zodpovednosť firiem za manipuláciu s chemikáliami
Podľa bývalej legislatívy na manipuláciu s chemikáliami bolo úlohou úradov kontrolovať bezpečnosť manipulácie s chemikáliami. V dôsledku toho často dochádzalo k informačným či bezpečnostným medzerám, ako aj k dlhým a ťažkopádnym procesom. Nariadenie REACH teraz stanovuje, že chemikálie musia registrovať samotní ich výrobcovia, dovozcovia či používatelia, ktorí sú sami zodpovední za ich bezpečné používanie. Riziká vyplývajúce z látok musia posudzovať samotní výrobcovia a používatelia, a to v prípade, ak je nimi vyrábané, resp. dovážané množstvo desať ton ročne alebo viac. Pritom platí: „Žiadne údaje – žiadne obchodovanie“: Ak chemikália nebude zaregistrovaná v súlade s predpismi, nesmie sa používať.
Registráciu firiem posudzujú úrady. Vybrané chemikálie sa následne skontrolujú s ohľadom na to, či spĺňajú podmienky pre látky s mimoriadne znepokojivými účinkami, a teda či predstavujú riziko pre ľudí alebo životné prostredie. Spravidla v EÚ neexistuje povinnosť autorizácie chemických látok: spravidla platí všeobecný zákaz používania, spod ktorého môže agentúra ECHA (Európska chemická agentúra) potom látky vyňať udelením licencie. Pritom musí výrobca, resp. používateľ dokázať, že dokáže zvládnuť riziká vyplývajúce z danej chemikálie alebo že je jej prínos väčší ako samotné riziko.
Chemikálie sú klasifikované a označované. Pritom platí nariadenie CLP (ES) č. 1272/2008, ktoré vstúpilo do platnosti v roku 2009.
Načo slúži REACH?
Pre existenciu Európskeho nariadenia o chemikáliách REACH je mnoho dobrých dôvodov:
- REACH bolo vydané ako nariadenie o chemikáliách s cieľom ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred rizikami, ktoré chemikálie predstavujú. Obmedzenia a zákazy výroby a používania chemikálií, ktorých riziká nemožno kontrolovať, zabraňujú vzniku neprimeraných ohrození. Z dlhodobého hľadiska by sa mali najnebezpečnejšie chemikálie nahradiť menej nebezpečnými chemikáliami.
- Súčasne sa má nariadením REACH podporiť konkurencieschopnosť chemického priemyslu v EÚ.
- REACH má okrem iného podporiť aj alternatívne metódy na identifikáciu nepriaznivých účinkov látok s cieľom znížiť mieru testovania účinkov na zvieratách.
- REACH slúži na štandardizáciu existujúcej legislatívy v oblasti chemikálií a zabezpečuje rovnomernú distribúciu príslušnej zodpovednosti. V neposlednom rade slúži nové európske nariadenie o chemikáliách aj na lepšiu komunikáciu v dodávateľskom reťazci a zabezpečuje to, že všetci jeho aktéri disponujú lepšími informáciami o vlastnostiach látok a ich používaní.